• Rýchla a dostupná zdravotná starostlivosť

    minimálne čakacie doby a ľahká dostupnosť polikliniky

  • 35 rôznych lekárskych odborností

  • lôžkové oddelenie

    neurologické oddelenie

  • 4 odbory jednodňovej zdravotnej starostlivosti

    chirurgia, plastická chirurgia, gynekológia a ortopédia

  • Špičkové oddelenie prenatálnej genetiky

  • Pracovná zdravotná služba

História nemocnice

V roku 1828 uviedli do užívania prvú konskú železničnú trať v Európe. Viedla z Linca do Třešňovic. O jej spustenie sa najväčšou mierou zaslúžil František Antonín Gerstner (1795 - 1840), český technik, ktorý sa stal jej prvým riaditeľom. Neskôr sa spolupodieľal na výstavbe prvej verejnej parnej železnice z Petrohradu do Cárskeho Sela (1837). V polovici roku 1839 slávnostne otvorili Severnú dráhu cisára Ferdinanda, ktorá viedla z Viedne cez Halíč, Břeclav, Lanžhot a Hodonín až do Bohumína.

S výstavbou, rozvojom a prevádzkou železníc sa však spájalo aj mnoho nehôd a smrteľných úrazov, ktoré neskôr súhrnne pomenovali železničné nešťastia. Mnohokrát ich zapríčinila neopatrnosť, nevedomosť, ale aj podceňovanie práce na železniciach. Preto sa francúzska akadémia vied začala od roku 1845 zaoberať otázkou bezpečnosti dopravy, a to nielen vo Francúzsku, ale aj v Nemecku, Anglicku a Belgicku.

Železničné zdravotníctvo

Ľudia zodpovedajúci za prevádzku železníc si uvedomovali, že s rozvojom železničnej dopravy je potrebné venovať sa aj bezpečnosti prepravy na koľajniciach. Aj preto má železničné zdravotníctvo dávnu históriu. Existuje od čias, kedy sa začala zvyšovať rýchlosť vlakov a železničné spoločnosti museli pri výbere zamestnancov prihliadať, popri intelektuálnych schopnostiach, aj na ich zdravotný stav a zmyslovú spôsobilosť.

Počiatky železničného zdravotníctva u nás siahajú do roku 1872 zahájením činnosti úradných lekárov, zamestnaných v železničnej doprave. Najstaršie písomne doložené železničné nešťastie, ktoré zavinila porucha farbocitu zodpovedného pracovníka sa stalo v roku 1842. V roku 1875 vo Švédsku a v roku 1918 v Drážďanoch zaznamenali tiež vážne nehody v dôsledku poruchy zraku vlakvedúceho, ktorý si zmýlil červený signál so zeleným. Tieto nešťastia viedli k zavedeniu povinných prehliadok farbocitu u železničných zamestnancov.

Zrod organizovaného zdravotníctva na železniciach sa datuje do roku 1870, kedy v Rakúsko - Uhorsku vyšiel základný zdravotný zákon č. 68. Jeho úlohou bolo zorganizovať verejné zdravotníctvo. Podrobne sa venoval hygienickým a protiepidemiologickým úlohám okresných a obecných lekárov a liečebnú starostlivosť prenechal súkromným ordináciám. Jednou zo základných súčastí pôvodného predpisu o železničnom zdravotníctve vydaného ministrom železníc v roku 1883 bol i predpis o nákazlivých chorobách a epidémiách. Preto železničné spoločnosti dôsledne organizovali periodické očkovanie svojich zamestnancov proti variole a vybudovali širokú sieť protituberkulóznych zdravotníckych zariadení. Na rakúskych dráhach v tom období zriadili pri riaditeľstve štátnych dráh tzv. zdravotnícku kanceláriu na čele so šéflekárom. Podobná organizácia fungovala aj na ministerstve železníc.

V prvom organizačnom predpise štátnej železničnej správy z roku 1896 sa nachádza oficiálna organizačná citácia o železničnom zdravotníctve. Sú v nej vymedzené práva ministerstva a riaditeľstva štátnych dráh pri zriaďovaní železničných lekárskych okrskov, pri vymenovávaní a odvolávaní železničných lekárov a priznávaní honoráru. Všetky tieto predpisy boli zhrnuté do názvu - Predpisy o lekársko-administratívnej službe. Z hľadiska posudkovej služby bol spomínaný predpis významný v tom, že zdôrazňoval telesnú a zmyslovú spôsobilosť.

Prvé liečebné ústavy

Železničné zdravotníctvo v období svojho rozvoja zriaďovalo pre svojich zamestnancov aj rozličné liečebné ústavy, ktorých úlohou bolo napomáhať prevencii, prípadne liečiť svojich zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Tak vznikli napríklad:

  • Masarykova liečebňa pľúcnych chorôb v Kvetnici pri Poprade, v roku 1920.
  • Ozdravovňa Máriin dvorec na Lapadu u Dubrovnika v Juhoslávii, ktorá slúžila deťom členov nemocenskej pokladne ako prímorská zotavovňa od roku 1922.
  • Ambulatórium na Kráľovských Vinohradoch, ktoré koncentrovalo odbornú liečebnú starostlivosť (1924).

Vznikali aj nové zubné ambulancie, pľúcne ošetrovne a ambulancie zamerané na liečenie tuberkulóznych ochorení.

Dočasné zrušenie železničného zdravotníctva

Rozvíjajúce sa železničné zdravotníctvo však v polovici 20. storočia dostalo vážnu ranu. Zákon č. 103/51 Zb. zrušil rezortné zdravotníctvo, a tým aj zdravotné poistenie a penzijný fond. Všetky tieto zložky začlenil do rezortnej štátnej správy. Zamestnancom železníc zákon zároveň odňal preferencie v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Týmto sa špeciálna vnútropodniková zdravotná starostlivosť vymkla železnici z rúk. Preventívne a vstupné prehliadky sa vykonávali s nedostatočnou zodpovednosťou, predpisy na prijatie do pracovného pomeru na železnici prestali existovať. Za krátke obdobie nastúpilo do železníc množstvo zamestnancov, ktorí nespĺňali zdravotné kritéria a špecifické požiadavky na prácu v rezorte. V tom období sa na železnici stalo niekoľko úrazov a nehôd, ktoré zapríčinil ľudský faktor. Kvalita zdravotnej starostlivosti poklesla. Našťastie už koncom roka 1952, ale najmä v roku 1953 uložila vláda Ministerstvu železníc vykonať zdravotné prehliadky rušňového personálu. Zaujímavosťou je, že pre zdravotnú a zmyslovú nespôsobilosť v tom období vyradili viac ako 10 percent ľudí zo služby. V ďalšom roku prešiel zdravotnými testmi vlakový a cestný personál, ako aj personál riadenia dopravy.

Vďaka novej organizácii zdravotnej starostlivosti na železniciach sa dokázalo, že práca neželezničných lekárov nezabezpečovala primeranú, ale najmä požadovanú zdravotnú starostlivosť o železničiarov. Preto vláda novým uznesením z roku 1955, v záujme zlepšenia zdravotnej starostlivosti na železnici, ale najmä pre bezpečnosť prepravovaných osôb rozhodla, že zdravotná starostlivosť prechádza z rezortu Ministerstva zdravotníctva na Ministerstvo železníc. Tým sa začala nová éra železničného zdravotníctva. Postupne sa rozvíjala preventívna starostlivosť, rozšírila sa sieť zdravotníckych zariadení prvého kontaktu. Železničné zdravotníctvo zaznamenalo najväčší rozmach v rokoch 1958 až 1964. V tom období vybudovali plne vyhovujúcu sieť základných zdravotníckych zariadení - železničných lekárskych staníc a železničných zdravotníckych stredísk.

Železničné zdravotníctvo v Bratislave

Železničné zdravotníctvo v bratislavskej oblasti začalo písať svoju históriu v roku 1955, kedy v budove súčasného Generálneho riaditeľstva železníc začali poskytovať svoje služby okrskový lekár, oftalmológ a otolaryngológ. Neskôr k nim pribudli internista, psychológ, neurológ, ortopéd a psychiater. Postupne sa rozrastalo spektrum odborných služieb (SVaLZ). V roku 1985 sa poliklinika presťahovala do novej budovy a v roku 1991 otvorili lôžkovú časť s kapacitou 117 lôžok.

V roku 1997 prešla ŽNsP rozsiahlou rekonštrukciou. V súčasnosti spĺňa náročné technické a estetické kritériá pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na úrovni súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Zdieľať článok
Prečo si vybrať nás?
  • Ľahká a rýchla dostupnosť polikliniky
  • Profesionálny prístup a starostlivosť
  • Za zdravotné výkony indikované lekárom u nás nič neplatíte
  • Stabilný tím skúsených lekárov
  • Široká škála odborných ambulancií
  • Moderné technické vybavenie
  • Výsledky vyšetrení v deň vyšetrenia
  • Elektronická zdravotná karta
Skupina zdravotníckych zariadení ProCare

Novapharm, s.r.o. Bratislava je jedným z členov skupiny zdravotníckych zariadení ProCare

Viac informácií »